Technológia tlače je možno tak stará ako je starý samotný písaný text. Už staroveký egyptský faraóni niekedy v treťom tisícročí pre Kristom používali pečate s rezbami kráľovských hieroglyfických motívov. Tieto pečate je možné považovať za prvopočiatok istej formy tlače.
Tlačové technológie vznikajúce postupom času síce mali rozličné podoby, no niektoré trendy ostávali zhodné, konštruktéri sa snažili o minimalizáciu rozmerov tlačiarní, zvýšenie rýchlosti tlače a celkové zjednodušenie celého procesu.
Obr.: Staroegyptské kráľovské pečate; podľa archeológa Jamesa Balmeho, ide o motív Ramzesa Veľkého (zdroj: http://www.dailymail.co.uk/sciencetech)
Tlačiarenský Lis
Vynález tlačiarenského lisu v roku 1490 mal na svedomí vynálezca Johannes Gutenberg. Išlo skutočne o prelomový vynález, ktorý navždy zmenil hlavne literárny svet. V období pred uvedením tejto technológie sa knihy vyrábali ručne, starostlivým ručným písaním textu na pergamen. Takto náročná výroba kníh ich zneprístupnila širokým masám, keďže s náročnosťou výroby súvisela aj ich veľmi vysoká cena. Gutenbergov prístroj ohromným spôsobom zefektívnil rýchlosť a nákladovosť výroby kníh. Začala zlatá éra šírenia myšlienok a literatúry.
Princíp bol v manuálnej aplikácii atramentu na bloky textu, ktoré sa otlačovali na papier. Bloky sa ručne vymieňali pre tlač každej strany zvlášť. Táto technológia bola zautomatizovaná až v roku 1914, príchodom parnej revolúcie. Inovácia umožnila tlač niekoľko stoviek strán za hodinu.
Obr.: Gutenbergov tlačiarenský lis v Medzinárodnom Múzeu Tlače, Carson, California (zdroj: https://en.wikipedia.org)
Sieťotlač
Táto technika začala byť široko používaná v roku 1910 a umožňovala aj viacfarebnú tlač. Princíp je v použití šablóny, cez ktorej otvory sa za použitia stierky dopraví atrament priamo na substrát, vytvoriac tak pôvodne navrhnutý obrazec. Šablóna je sieť s nadefinovanými miestami pre transfer farby, a zároveň miestami kde k transferu nedôjde. Technológia je aj v súčasnosti ešte stále široko využívaná.
Obr.: Použitie sieťotlače v umení – Andy Warhol a jeho „Campbellova polievka“ (zdroj: https://hamiltonselway.com)
Spirit duplikátor
Vynálezca Wilhelm Rizterfeld, rok 1923. Slovo „spirit“ v názve referuje na alkohol, ktorý je pri tejto metóde jedna z hlavných zložiek rozpúšťadla. Princíp tejto techniky je v použití dvoch hárkov papiera. Na ten spodný „karbónový“ sa nanesie vrstva vosku impregnovaná požadovaným odtieňom farby. Z vrchného hárku sa vytvorí predloha, napísaním, textu, nakreslením obrázka, apod. Tlak vyvinutý na vrchný list, počas vytvárania predlohy, zabezpečí prenos farebného vosku z druhého papiera na zadnú stranu samotnej predlohy. Vytvorí sa na nej zrkadlový obraz. Papiere sa odseparujú, ten karbónový sa vyhadzuje. Vrchný papier je následne použitý na valci duplikátora ako tlačová predloha. Papier, určený na potlač- vytvorenie kópií, je v duplikátore naimpregnovaný rozpúšťadlom. Pri kontakte papiera s otáčajúcim valcom a atramentom z predlohy sa tento uvoľní a rozpúšťadlo v papieri ho pohltí, vytvorí sa kópia pôvodnej predlohy. Duplikátor neobsahoval vlastný atrament. Jediným atramentom použitým v procese bol farebný tón vo vosku druhého karbónového listu papiera.
Duplikátory boli používané prevažne školami, kostolmi, malými organizáciami. Počet a kvalita kópií bola limitovaná, čo však korešpondovalo aj ich nízkej cene a teda dostupnosti širokej verejnosti.
Obr.: Dobový duplikátor, tzv. Banda Machine (zdroj: https://northeastofnorth.com)
PrintMaster
Zdroj:
Celá debata | RSS tejto debaty